Pravicové zlo | » Print miroslavbugar

Voliči z Bratislavy patria svojou účasťou medzi najlepších na Slovensku. Bratislavský volič je charakterizovaný ako pravicový, vymedzuje sa proti strane Smer a ich voličov charakterizuje ako nevzdelaných, neskúsených, nerozhľadených. Bratislavský volič si v minulosti vyberal väčšinou najsilnejšie pravicové strany.

Posledná pravicová vláda bola vláda Ivety Radičovej zostavená z SDKÚ,SaS,KDH a Most –Híd. Hoci sa všetky štyri koaličné strany hlásili k pravici, programy mali v mnohých bodoch úplne protichodné. Obdobie vlády Ivety Radičovej bolo sprevádzané chaosom, krízami a vnútorným napätím. Spor o euroval bol iba vrcholom ľadovca, ktoré kabinet doviedli až k pádu vlády a vyhláseniu predčasných volieb. Deštrukcia pravice pokračovala nezákonným odpočúvaním civilistov kauzami Gorila a Sasanka.

„Euroval síce bol tým kľúčovým dôvodom pádu vlády, zďaleka však nie jediným,“ hodnotí politológ Rastislav Tóth. Hlavné príčiny, prečo sa vláda neudržala vidí v tom, že ju tvorilo priveľa koaličných strán. Tie sa navyše vedeli jednohlasne zhodnúť len v tom, že „nechcú Fica“. „S takouto agendou si možno vystačili v predvolebnom boji. No v momente, keď mali niečo spoločne koncepčne vytvoriť, už každý hral svoju pesničku,“ tvrdíl Tóth.

V predčasných parlamentných voľbách dal bratislavský pravicový volič svoj hlas strane SDKÚ a SaS v domnení, že budú zodpovední v priebehu celého volebného obdobia. Poslanci si vypýtali od voliča mandát na štyri roky vládnutia na hájenia ich záujmov. Po zániku poslaneckého klubu SDKÚ odišli zo strany jej hlavní predstavitelia. Väčšina prezliekla kabát a išla dávať sľuby do iných pravicových strán ako je Sieť , Most- Hid, Šanca, KDH, SaS. Poslanci, ktorí opustili poslanecký klub SDKÚ a vystúpili aj zo strany mali vrátiť svoje poslanecké mandáty. Ak niekto nechcel pôsobiť v SDKÚ, mal prenechať miesto ľuďom, ktorí chceli presadzovať myšlienky strany.

Ani jeden poslanec SDKÚ sa nevzdal mandántu. Nezamestnávali vládu tvrdou opozičnou politikou. Skôr si hájili vlastné záujmy, vlastné politické ciele a obávali sa o vlastné financie. Dnes sme na konci volebného obdobia. Zodpovednosť za hájenie záujmov voliča SDKÚ zostala len na jednom, a to na jej predsedovi Pavlovi Frešovi. V súčasnosti je v každej pravicovej strane aspoň jeden poslanec z SDKÚ.

Ktovie, možno v nej zotrvá aj celé nastávajuce volebné obdobie. A ak nie, tak si može vybrať novú, nepopísanú stranu bez káuz a prehreškov. Bratislavskému pravicovému voličovi to nevadí. Je vzdelaný, skúsený, rozhľadený, skrátka vie si vybrať.